Memória indígena: artesanato narrativo e tradição oral em porto lindo

Detalhes bibliográficos
Ano de defesa: 2022
Autor(a) principal: Cáceres, Natanael Vilharva lattes
Orientador(a): Alonso, Leandro Seawright lattes
Banca de defesa: Cavalcante, Thiago Leandro Vieira lattes, Mota, Juliana Grasiéli Bueno lattes
Tipo de documento: Dissertação
Tipo de acesso: Acesso aberto
Idioma: por
Instituição de defesa: Universidade Federal da Grande Dourados
Programa de Pós-Graduação: Programa de pós-graduação em História
Departamento: Faculdade de Ciências Humanas
País: Brasil
Palavras-chave em Português:
Palavras-chave em Inglês:
Área do conhecimento CNPq:
Link de acesso: http://repositorio.ufgd.edu.br/jspui/handle/prefix/5211
Resumo: Umi mba’e mombe’upy história oralpe oĩva, tekoreko mombe’u ha’e hina iporãveva, hekoitepe ombohokyta tekove. Tekoreko ñemombe’u rupive umi Guarani Ñandéva Porto Lindo/Jakareyguá, jepe hina tuicha ha heta ojehe’a rire karai kuéra rehe, akointe tekoite rupi ojereroguata, aváite háicha, umĩ ymãguare reko mandu’a rupi. Ko tembiapo ojejapóva história oral omohesakã ha ohechaukáva rupi, ogueru ñamõi ha jarýi teko ymã og̃ueromandu’áva gueteri ñemombe’ukue, ha’e kuéraite ohenduka ohasa va’ekue ha mba’echapa oñandu ñande rekoite. Oikuaauka iñarandu hypyháicha ombohasasegui opa yvypórape, mba’echapa omboaje hekove opa umĩ ka’aguygua kuéra ndive, yvy ndive, ombohapóvo hekoypy teko porãre. Hi’ãitereigui cheve amoñe’e kuatia mburuvicha ohai kuaáe’ỹva jerurekue rupi, amboypývo amombe’u mba’echapa añepyrũ aikuaa/ahechakuaa haguã história oral ombo’éva amohendápeve kuatiare. Upe rire katu, ñamoingove haguã rõguaicha teko guarani g̃ueromandu’a rupive og̃uerombaretéva hapo arandu ka’aguýre, umĩape rome’ẽ omyasãi haguã iñe’ẽ ha omombe’u haguã mba’echapa heko kuéra ha avei mba’epa oñandu oikótava umĩ mbyahu kuéra rekovepe ojehe’aitereigui karai rekore. Ãva mombe’upy ñande reraha jaropy’amongeta haguã mba’echapa yvy vaikuépe ojeporuha, oñembyaipa opa umĩ mba’e ka’aguyregua ha upeagui heta ojehu’ỹ va’ekue ojehu nda’ijejokóiva yvyre ikatuntéva ñane rundipa ha avei mba’echapa umĩ guarani oguerovia ikatuha heko ka’aguy ha arandu ka’aguy rupive oipytyvõ ko’ã mba’e ojehuva yvype oĩvare. Ambueite umĩ guarani ohechaháicha, karai ñemitỹre ombyai yvy ojukávo opa mba’e, ojatývo peteĩ temitỹ reheguante, ore ndive ñamõi kuéra oñe’e va’ekue omombe’u mba’echapa ikatu jaiko ramo hekópe tekoha rupi, teko katu mbo’e rupi, jahupyty teko porã. Apohenõi “pehendu” haguã pende resa rupi mba’epa he’ise jayvyasáva ramo jepe jaikuaa rupi ñande rete yvyha ñañangareko ojoehe teko porãme.
id UFGD-2_b354ff74273995a728f14571f300813e
oai_identifier_str oai:https://repositorio.ufgd.edu.br/jspui:prefix/5211
network_acronym_str UFGD-2
network_name_str Repositório Institucional da UFGD
repository_id_str
spelling Alonso, Leandro Seawright0000-0001-9561-6390http://lattes.cnpq.br/8064808306141687Cavalcante, Thiago Leandro Vieira0000-0002-9570-817Xhttp://lattes.cnpq.br/8295814348286253Mota, Juliana Grasiéli Buenohttp://lattes.cnpq.br/0584039873715893http://lattes.cnpq.br/6160287198985095Cáceres, Natanael Vilharva2022-11-18T17:50:07Z2022-11-18T17:50:07Z2022-02-25CÁCERES, Natanael Vilharva. Memória indígena: artesanato narrativo e tradição oral em porto lindo. 2022. 134 f. Dissertação (Mestrado em História) – Faculdades de Ciências Humanas, Universidade Federal da Grande Dourados, Dourados, 2022.http://repositorio.ufgd.edu.br/jspui/handle/prefix/5211Umi mba’e mombe’upy história oralpe oĩva, tekoreko mombe’u ha’e hina iporãveva, hekoitepe ombohokyta tekove. Tekoreko ñemombe’u rupive umi Guarani Ñandéva Porto Lindo/Jakareyguá, jepe hina tuicha ha heta ojehe’a rire karai kuéra rehe, akointe tekoite rupi ojereroguata, aváite háicha, umĩ ymãguare reko mandu’a rupi. Ko tembiapo ojejapóva história oral omohesakã ha ohechaukáva rupi, ogueru ñamõi ha jarýi teko ymã og̃ueromandu’áva gueteri ñemombe’ukue, ha’e kuéraite ohenduka ohasa va’ekue ha mba’echapa oñandu ñande rekoite. Oikuaauka iñarandu hypyháicha ombohasasegui opa yvypórape, mba’echapa omboaje hekove opa umĩ ka’aguygua kuéra ndive, yvy ndive, ombohapóvo hekoypy teko porãre. Hi’ãitereigui cheve amoñe’e kuatia mburuvicha ohai kuaáe’ỹva jerurekue rupi, amboypývo amombe’u mba’echapa añepyrũ aikuaa/ahechakuaa haguã história oral ombo’éva amohendápeve kuatiare. Upe rire katu, ñamoingove haguã rõguaicha teko guarani g̃ueromandu’a rupive og̃uerombaretéva hapo arandu ka’aguýre, umĩape rome’ẽ omyasãi haguã iñe’ẽ ha omombe’u haguã mba’echapa heko kuéra ha avei mba’epa oñandu oikótava umĩ mbyahu kuéra rekovepe ojehe’aitereigui karai rekore. Ãva mombe’upy ñande reraha jaropy’amongeta haguã mba’echapa yvy vaikuépe ojeporuha, oñembyaipa opa umĩ mba’e ka’aguyregua ha upeagui heta ojehu’ỹ va’ekue ojehu nda’ijejokóiva yvyre ikatuntéva ñane rundipa ha avei mba’echapa umĩ guarani oguerovia ikatuha heko ka’aguy ha arandu ka’aguy rupive oipytyvõ ko’ã mba’e ojehuva yvype oĩvare. Ambueite umĩ guarani ohechaháicha, karai ñemitỹre ombyai yvy ojukávo opa mba’e, ojatývo peteĩ temitỹ reheguante, ore ndive ñamõi kuéra oñe’e va’ekue omombe’u mba’echapa ikatu jaiko ramo hekópe tekoha rupi, teko katu mbo’e rupi, jahupyty teko porã. Apohenõi “pehendu” haguã pende resa rupi mba’epa he’ise jayvyasáva ramo jepe jaikuaa rupi ñande rete yvyha ñañangareko ojoehe teko porãme.Dos fundamentos de se fazer história oral, a tradição oral é a mais complexa e singular forma de expressão daquilo que se vive, daquilo que se é. É por meio da tradição oral que os Guarani Ñandéva de Porto Lindo/Jakarey, mesmo após um intenso e tenebroso contato com a sociedade não indígena, seguem se construindo num mundo próprio, como uma sociedade própria, fundamentada na memória dos antepassados. Este trabalho realizado à luz e direcionamento da história oral, apresenta as narrativas de anciões e anciãs guardiões da memória deste povo, contando sua própria história e sua leitura sobre a tradição. Compartilham sua sabedoria de maneira profunda procurando repassar a toda sociedade, sua maneira peculiar e respeitosa que os faz viverem em harmonia com a natureza, a terra, tendo uma vivência alicerçada no teko porã - bem viver. Na ardente aspiração de “fazer o papel falar” materializando o desejo dos caciques que não conheceram a escrita, na primeira parte apresento o inicio da minha trajetória no universo de conhecer/entender a história oral até a corporificação do trabalho. Na segunda parte, reavivando a memória do povo guarani que tem a base da manutenção da identidade coletiva numa cosmologia específica, damos vozes aos colaboradores que narram suas histórias de vida e o que conjecturam à geração vindoura a partir do contato externo que ocorre. As narrativas nos conduzem a reflexão sobre o uso indiscriminado da terra, sobre a destruição da biodiversidade que desencadeiam mudanças irreversíveis na natureza ameaçando a existência humana e como os próprios Guarani creem que sua sabedoria e conhecimento tradicional contribuem para diminuir a mudança na natureza. Diferentemente do agronegócio que na ótica guarani, destrói a terra pelo veneno, pela monocultura, nossos colaboradores anciãos procuram contar como a relação harmônica com o tekoha – território, dentro dos padrões do teko katu – modos sagrados de viver produz o teko porã. Convido-os a “ouvirem” com os olhos, mensagens e advertências partindo da cosmovisão Nandéva sobre o que é ser vivente na terra como parte dela numa reciprocidade mútua do bem viver.Of the fundamentals of making oral history, oral tradition is the most complex and singular form of expression that one lives. It is through oral tradition that the Guarani Ñandéva of Porto Lindo/Jakarey, even after an intense and dark contact with non-indigenous society, continue to follow themselves in a world of their own, as their own society, based on the memory of their ancestors. This work carried out in the light and direction of oral history, presents as narratives of elders and elders guardians of the memory of this people, telling their own history and their reading of tradition. They share their wisdom in a profound way to pass on to the whole society, their peculiar and respectful way that makes them live in harmony with nature, the land, having an experience based on teko porã - well living. In the ardent aspiration of “making the paper speak”, even materializing the desire of the chiefs who did not know writing, in the first part I present the beginning of my trajectory in the universe of knowing/understanding oral history the embodiment of work. In the second part, reviving the memory of the Guarani people who are based on the maintenance of collective identity in a specific cosmology, we give voices to collaborators who narrate their life stories and what they conjecture to the coming generation from the external contact that occurs. The narratives lead us to reflect on the indiscriminate use of land, on the destruction of biodiversity that trigger irreversible changes in nature threatening human existence and how the Guarani themselves believe that their wisdom and traditional knowledge contribute to reducing change in nature. On the other hand, different portions of tekoan methods, through our elder partners with tekoan methods. I invite you to “listen” with your eyes to messages and warnings based on the Nandéva cosmovision about what it is to be a living being on earth as part of it in a mutual reciprocity of good living.Submitted by Marcos Pimentel (marcospimentel@ufgd.edu.br) on 2022-11-18T17:50:07Z No. of bitstreams: 1 NatanaelVilharvaCáceres.pdf: 6132251 bytes, checksum: 5136f935968b7fe4ded222675233d4d4 (MD5)Made available in DSpace on 2022-11-18T17:50:07Z (GMT). No. of bitstreams: 1 NatanaelVilharvaCáceres.pdf: 6132251 bytes, checksum: 5136f935968b7fe4ded222675233d4d4 (MD5) Previous issue date: 2022-02-25porUniversidade Federal da Grande DouradosPrograma de pós-graduação em HistóriaUFGDBrasilFaculdade de Ciências HumanasCNPQ::CIENCIAS HUMANAS::HISTORIAHistória oralMemóriaPovos indígenas - ÑandevasOral historyMemoryIndigenous peoples - ÑandevasMemória indígena: artesanato narrativo e tradição oral em porto lindoIndigenous memory: a craft narratives and oral tradition in porto lindoinfo:eu-repo/semantics/publishedVersioninfo:eu-repo/semantics/masterThesisinfo:eu-repo/semantics/openAccessreponame:Repositório Institucional da UFGDinstname:Universidade Federal da Grande Dourados (UFGD)instacron:UFGDTEXTNatanaelVilharvaCáceres.pdf.txtNatanaelVilharvaCáceres.pdf.txtExtracted texttext/plain320302https://repositorio.ufgd.edu.br/jspui/bitstream/prefix/5211/3/NatanaelVilharvaC%c3%a1ceres.pdf.txt01b81c0fafdf77062cd3ba6f354131f6MD53LICENSElicense.txtlicense.txttext/plain; charset=utf-81866https://repositorio.ufgd.edu.br/jspui/bitstream/prefix/5211/2/license.txt43cd690d6a359e86c1fe3d5b7cba0c9bMD52ORIGINALNatanaelVilharvaCáceres.pdfNatanaelVilharvaCáceres.pdfapplication/pdf6132251https://repositorio.ufgd.edu.br/jspui/bitstream/prefix/5211/1/NatanaelVilharvaC%c3%a1ceres.pdf5136f935968b7fe4ded222675233d4d4MD51prefix/52112023-09-14 02:43:43.954oai:https://repositorio.ufgd.edu.br/jspui:prefix/5211TElDRU7Dh0EgREUgRElTVFJJQlVJw4fDg08gTsODTy1FWENMVVNJVkEKCkNvbSBhIGFwcmVzZW50YcOnw6NvIGRlc3RhIGxpY2Vuw6dhLCB2b2PDqiAobyBhdXRvciAoZXMpIG91IG8gdGl0dWxhciBkb3MgZGlyZWl0b3MgZGUgYXV0b3IpIGNvbmNlZGUgYW8gUmVwb3NpdMOzcmlvIApJbnN0aXR1Y2lvbmFsIG8gZGlyZWl0byBuw6NvLWV4Y2x1c2l2byBkZSByZXByb2R1emlyLCAgdHJhZHV6aXIgKGNvbmZvcm1lIGRlZmluaWRvIGFiYWl4byksIGUvb3UgZGlzdHJpYnVpciBhIApzdWEgcHVibGljYcOnw6NvIChpbmNsdWluZG8gbyByZXN1bW8pIHBvciB0b2RvIG8gbXVuZG8gbm8gZm9ybWF0byBpbXByZXNzbyBlIGVsZXRyw7RuaWNvIGUgZW0gcXVhbHF1ZXIgbWVpbywgaW5jbHVpbmRvIG9zIApmb3JtYXRvcyDDoXVkaW8gb3UgdsOtZGVvLgoKVm9jw6ogY29uY29yZGEgcXVlIG8gRGVwb3NpdGEgcG9kZSwgc2VtIGFsdGVyYXIgbyBjb250ZcO6ZG8sIHRyYW5zcG9yIGEgc3VhIHB1YmxpY2HDp8OjbyBwYXJhIHF1YWxxdWVyIG1laW8gb3UgZm9ybWF0byAKcGFyYSBmaW5zIGRlIHByZXNlcnZhw6fDo28uCgpWb2PDqiB0YW1iw6ltIGNvbmNvcmRhIHF1ZSBvIERlcG9zaXRhIHBvZGUgbWFudGVyIG1haXMgZGUgdW1hIGPDs3BpYSBkZSBzdWEgcHVibGljYcOnw6NvIHBhcmEgZmlucyBkZSBzZWd1cmFuw6dhLCBiYWNrLXVwIAplIHByZXNlcnZhw6fDo28uCgpWb2PDqiBkZWNsYXJhIHF1ZSBhIHN1YSBwdWJsaWNhw6fDo28gw6kgb3JpZ2luYWwgZSBxdWUgdm9jw6ogdGVtIG8gcG9kZXIgZGUgY29uY2VkZXIgb3MgZGlyZWl0b3MgY29udGlkb3MgbmVzdGEgbGljZW7Dp2EuIApWb2PDqiB0YW1iw6ltIGRlY2xhcmEgcXVlIG8gZGVww7NzaXRvIGRhIHN1YSBwdWJsaWNhw6fDo28gbsOjbywgcXVlIHNlamEgZGUgc2V1IGNvbmhlY2ltZW50bywgaW5mcmluZ2UgZGlyZWl0b3MgYXV0b3JhaXMgCmRlIG5pbmd1w6ltLgoKQ2FzbyBhIHN1YSBwdWJsaWNhw6fDo28gY29udGVuaGEgbWF0ZXJpYWwgcXVlIHZvY8OqIG7Do28gcG9zc3VpIGEgdGl0dWxhcmlkYWRlIGRvcyBkaXJlaXRvcyBhdXRvcmFpcywgdm9jw6ogZGVjbGFyYSBxdWUgCm9idGV2ZSBhIHBlcm1pc3PDo28gaXJyZXN0cml0YSBkbyBkZXRlbnRvciBkb3MgZGlyZWl0b3MgYXV0b3JhaXMgcGFyYSBjb25jZWRlciBhbyBEZXBvc2l0YSBvcyBkaXJlaXRvcyBhcHJlc2VudGFkb3MgCm5lc3RhIGxpY2Vuw6dhLCBlIHF1ZSBlc3NlIG1hdGVyaWFsIGRlIHByb3ByaWVkYWRlIGRlIHRlcmNlaXJvcyBlc3TDoSBjbGFyYW1lbnRlIGlkZW50aWZpY2FkbyBlIHJlY29uaGVjaWRvIG5vIHRleHRvIApvdSBubyBjb250ZcO6ZG8gZGEgcHVibGljYcOnw6NvIG9yYSBkZXBvc2l0YWRhLgoKQ0FTTyBBIFBVQkxJQ0HDh8ODTyBPUkEgREVQT1NJVEFEQSBURU5IQSBTSURPIFJFU1VMVEFETyBERSBVTSBQQVRST0PDjU5JTyBPVSBBUE9JTyBERSBVTUEgQUfDik5DSUEgREUgRk9NRU5UTyBPVSBPVVRSTyAKT1JHQU5JU01PLCBWT0PDiiBERUNMQVJBIFFVRSBSRVNQRUlUT1UgVE9ET1MgRSBRVUFJU1FVRVIgRElSRUlUT1MgREUgUkVWSVPDg08gQ09NTyBUQU1Cw4lNIEFTIERFTUFJUyBPQlJJR0HDh8OVRVMgCkVYSUdJREFTIFBPUiBDT05UUkFUTyBPVSBBQ09SRE8uCgpPIERlcG9zaXRhIHNlIGNvbXByb21ldGUgYSBpZGVudGlmaWNhciBjbGFyYW1lbnRlIG8gc2V1IG5vbWUgKHMpIG91IG8ocykgbm9tZShzKSBkbyhzKSBkZXRlbnRvcihlcykgZG9zIGRpcmVpdG9zIAphdXRvcmFpcyBkYSBwdWJsaWNhw6fDo28sIGUgbsOjbyBmYXLDoSBxdWFscXVlciBhbHRlcmHDp8OjbywgYWzDqW0gZGFxdWVsYXMgY29uY2VkaWRhcyBwb3IgZXN0YSBsaWNlbsOnYS4KRepositório InstitucionalPUBhttps://repositorio.ufgd.edu.br/jspui:8080/oai/requestopendoar:21162023-09-14T06:43:43Repositório Institucional da UFGD - Universidade Federal da Grande Dourados (UFGD)false
dc.title.pt_BR.fl_str_mv Memória indígena: artesanato narrativo e tradição oral em porto lindo
dc.title.alternative.en.fl_str_mv Indigenous memory: a craft narratives and oral tradition in porto lindo
title Memória indígena: artesanato narrativo e tradição oral em porto lindo
spellingShingle Memória indígena: artesanato narrativo e tradição oral em porto lindo
Cáceres, Natanael Vilharva
CNPQ::CIENCIAS HUMANAS::HISTORIA
História oral
Memória
Povos indígenas - Ñandevas
Oral history
Memory
Indigenous peoples - Ñandevas
title_short Memória indígena: artesanato narrativo e tradição oral em porto lindo
title_full Memória indígena: artesanato narrativo e tradição oral em porto lindo
title_fullStr Memória indígena: artesanato narrativo e tradição oral em porto lindo
title_full_unstemmed Memória indígena: artesanato narrativo e tradição oral em porto lindo
title_sort Memória indígena: artesanato narrativo e tradição oral em porto lindo
author Cáceres, Natanael Vilharva
author_facet Cáceres, Natanael Vilharva
author_role author
dc.contributor.advisor1.fl_str_mv Alonso, Leandro Seawright
dc.contributor.advisor1ID.fl_str_mv 0000-0001-9561-6390
dc.contributor.advisor1Lattes.fl_str_mv http://lattes.cnpq.br/8064808306141687
dc.contributor.referee1.fl_str_mv Cavalcante, Thiago Leandro Vieira
dc.contributor.referee1ID.fl_str_mv 0000-0002-9570-817X
dc.contributor.referee1Lattes.fl_str_mv http://lattes.cnpq.br/8295814348286253
dc.contributor.referee3.fl_str_mv Mota, Juliana Grasiéli Bueno
dc.contributor.referee3Lattes.fl_str_mv http://lattes.cnpq.br/0584039873715893
dc.contributor.authorLattes.fl_str_mv http://lattes.cnpq.br/6160287198985095
dc.contributor.author.fl_str_mv Cáceres, Natanael Vilharva
contributor_str_mv Alonso, Leandro Seawright
Cavalcante, Thiago Leandro Vieira
Mota, Juliana Grasiéli Bueno
dc.subject.cnpq.fl_str_mv CNPQ::CIENCIAS HUMANAS::HISTORIA
topic CNPQ::CIENCIAS HUMANAS::HISTORIA
História oral
Memória
Povos indígenas - Ñandevas
Oral history
Memory
Indigenous peoples - Ñandevas
dc.subject.por.fl_str_mv História oral
Memória
Povos indígenas - Ñandevas
dc.subject.eng.fl_str_mv Oral history
Memory
Indigenous peoples - Ñandevas
description Umi mba’e mombe’upy história oralpe oĩva, tekoreko mombe’u ha’e hina iporãveva, hekoitepe ombohokyta tekove. Tekoreko ñemombe’u rupive umi Guarani Ñandéva Porto Lindo/Jakareyguá, jepe hina tuicha ha heta ojehe’a rire karai kuéra rehe, akointe tekoite rupi ojereroguata, aváite háicha, umĩ ymãguare reko mandu’a rupi. Ko tembiapo ojejapóva história oral omohesakã ha ohechaukáva rupi, ogueru ñamõi ha jarýi teko ymã og̃ueromandu’áva gueteri ñemombe’ukue, ha’e kuéraite ohenduka ohasa va’ekue ha mba’echapa oñandu ñande rekoite. Oikuaauka iñarandu hypyháicha ombohasasegui opa yvypórape, mba’echapa omboaje hekove opa umĩ ka’aguygua kuéra ndive, yvy ndive, ombohapóvo hekoypy teko porãre. Hi’ãitereigui cheve amoñe’e kuatia mburuvicha ohai kuaáe’ỹva jerurekue rupi, amboypývo amombe’u mba’echapa añepyrũ aikuaa/ahechakuaa haguã história oral ombo’éva amohendápeve kuatiare. Upe rire katu, ñamoingove haguã rõguaicha teko guarani g̃ueromandu’a rupive og̃uerombaretéva hapo arandu ka’aguýre, umĩape rome’ẽ omyasãi haguã iñe’ẽ ha omombe’u haguã mba’echapa heko kuéra ha avei mba’epa oñandu oikótava umĩ mbyahu kuéra rekovepe ojehe’aitereigui karai rekore. Ãva mombe’upy ñande reraha jaropy’amongeta haguã mba’echapa yvy vaikuépe ojeporuha, oñembyaipa opa umĩ mba’e ka’aguyregua ha upeagui heta ojehu’ỹ va’ekue ojehu nda’ijejokóiva yvyre ikatuntéva ñane rundipa ha avei mba’echapa umĩ guarani oguerovia ikatuha heko ka’aguy ha arandu ka’aguy rupive oipytyvõ ko’ã mba’e ojehuva yvype oĩvare. Ambueite umĩ guarani ohechaháicha, karai ñemitỹre ombyai yvy ojukávo opa mba’e, ojatývo peteĩ temitỹ reheguante, ore ndive ñamõi kuéra oñe’e va’ekue omombe’u mba’echapa ikatu jaiko ramo hekópe tekoha rupi, teko katu mbo’e rupi, jahupyty teko porã. Apohenõi “pehendu” haguã pende resa rupi mba’epa he’ise jayvyasáva ramo jepe jaikuaa rupi ñande rete yvyha ñañangareko ojoehe teko porãme.
publishDate 2022
dc.date.accessioned.fl_str_mv 2022-11-18T17:50:07Z
dc.date.available.fl_str_mv 2022-11-18T17:50:07Z
dc.date.issued.fl_str_mv 2022-02-25
dc.type.status.fl_str_mv info:eu-repo/semantics/publishedVersion
dc.type.driver.fl_str_mv info:eu-repo/semantics/masterThesis
format masterThesis
status_str publishedVersion
dc.identifier.citation.fl_str_mv CÁCERES, Natanael Vilharva. Memória indígena: artesanato narrativo e tradição oral em porto lindo. 2022. 134 f. Dissertação (Mestrado em História) – Faculdades de Ciências Humanas, Universidade Federal da Grande Dourados, Dourados, 2022.
dc.identifier.uri.fl_str_mv http://repositorio.ufgd.edu.br/jspui/handle/prefix/5211
identifier_str_mv CÁCERES, Natanael Vilharva. Memória indígena: artesanato narrativo e tradição oral em porto lindo. 2022. 134 f. Dissertação (Mestrado em História) – Faculdades de Ciências Humanas, Universidade Federal da Grande Dourados, Dourados, 2022.
url http://repositorio.ufgd.edu.br/jspui/handle/prefix/5211
dc.language.iso.fl_str_mv por
language por
dc.rights.driver.fl_str_mv info:eu-repo/semantics/openAccess
eu_rights_str_mv openAccess
dc.publisher.none.fl_str_mv Universidade Federal da Grande Dourados
dc.publisher.program.fl_str_mv Programa de pós-graduação em História
dc.publisher.initials.fl_str_mv UFGD
dc.publisher.country.fl_str_mv Brasil
dc.publisher.department.fl_str_mv Faculdade de Ciências Humanas
publisher.none.fl_str_mv Universidade Federal da Grande Dourados
dc.source.none.fl_str_mv reponame:Repositório Institucional da UFGD
instname:Universidade Federal da Grande Dourados (UFGD)
instacron:UFGD
instname_str Universidade Federal da Grande Dourados (UFGD)
instacron_str UFGD
institution UFGD
reponame_str Repositório Institucional da UFGD
collection Repositório Institucional da UFGD
bitstream.url.fl_str_mv https://repositorio.ufgd.edu.br/jspui/bitstream/prefix/5211/3/NatanaelVilharvaC%c3%a1ceres.pdf.txt
https://repositorio.ufgd.edu.br/jspui/bitstream/prefix/5211/2/license.txt
https://repositorio.ufgd.edu.br/jspui/bitstream/prefix/5211/1/NatanaelVilharvaC%c3%a1ceres.pdf
bitstream.checksum.fl_str_mv 01b81c0fafdf77062cd3ba6f354131f6
43cd690d6a359e86c1fe3d5b7cba0c9b
5136f935968b7fe4ded222675233d4d4
bitstream.checksumAlgorithm.fl_str_mv MD5
MD5
MD5
repository.name.fl_str_mv Repositório Institucional da UFGD - Universidade Federal da Grande Dourados (UFGD)
repository.mail.fl_str_mv
_version_ 1793963610728300544